Venezia
komentáře u knih

Opäť by téme stačil článok v časopise. ALE!
Autor uvádza, že snáď všetci ľudia môžu vykazovať znaky adhd rôzneho stupňa (veď kto nie je netrpezlivý, nesústredený, nepokojný a pod.?) Poukazuje na to, ako sa zvýšil počet detí s touto diagnózou za posledné roky a ako veľa prípadov je (aj zbytočne) liečených liekmi.
Autor uvádza výhody adhd (od kreativity cez energiu, zvedavosť, nebojácnosť, flexibilitu až po schopnosť vidieť veci z nového uhla pohľadu). Zároveň spomína, ako často sa u týchto ľudí vyskytuje nadmerná konzumácia jedla, závislosť od sexu, internetu, pc hier, extrémne športy a užívanie drog.
V knihe uvádza tipy, ako zvládať rôzne úlohy, školu či podnikanie.
A samozrejme zdôrazňuje dôležitosť pohybu - ideálne každé ráno 30 minút kardio. Dôležité je nájsť si činnosti/zamestnanie, ktoré človeka napĺňajú a zvýšia hladinu dopamínu. Svätá pravda. A myslím, že sa to netýka len detí/ľudí s adhd.


Opäť by sa celá téma zmestila do jedného článku ako v prípade knihy Zachovaj si zdravý rozum/Instamozek. A opäť autor uvádza spánok, pohyb a spoločenstvo ako zdroj spokojného života. A samozrejme vypnúť mobil a sociálne siete. A stopnúť multitasting. Nedá sa len súhlasiť.
Tip: dva mentálne triky proti úzkosti - dýchanie a pomenovanie toho ťažkého (čiže opísať, čo práve
človek prežíva).


Krátke zhrnutie: človek potrebuje spánok, pohyb, spoločenstvo. To ho ochráni pred ochoreniami psychického charakteru.
Vypnite mobil, sociálne siete a život bude lepší: zlepší sa pamäť, sústredenosť i vnímanie seba a sveta.
Téma by vystačila na článok v časopise, ale ľudia predsa len berú knihy vážnejšie a nepomestili by sa doň všetky odkazy na výskumy .


Milujem Addamsovcov a ich humor, odkedy som videla čb seriál zo šesťdesiatych rokov. Mám aj pôvodný komiks od Charlesa Addamsa, takže ma nemohla minúť ani príručka k Wednesday. Okrem základných informácií o Wednesdayinej rodine, Akadémii Nikdyvíc, v knihe nájdete rôzne testy, tipy ako sa obliecť, učesať ci nalíčiť ako W., tipy na gotické knihy, filmy, hudbu, pár receptov, samozrejme Wednesdayin tanček a všeličo iné.


Ja som sa pri čítaní bavila. Moje obľúbené 18. storočie, Versailles a Paríž a dvaja vtipní amatérski detektívi... čo viac si môžem priať ? Autor musel rešeršovať vo veľa oblastiach, od módy a účesov, cez fungovanie dvora až po život bežných ľudí.
V knihe je aj veľa narážok na rôzne udalosti, čo môže ujsť čitateľom, ktorí majú len povrchné znalosti histórie.
Chcela by som vidieť filmovú verziu, snád ju raz natočia.
Kniha mi pripomenula Le Flocha, tak ho pridávam do podobných kníh.


Zvláštna kniha.
Ktovie, či to deti pochopia?
Každopádne sa človek dozvie, ako to fungovalo vo východnom Nemecku, kde každý špehoval každého. A tá paranoja ma neopúšťala po celý čas čítania knihy. A aj pár dní potom.
Zaujímavá bola info o jednom ruskom spisovateľovi, ktorý preložil a prerozprával knihu Čarodejník z krajiny Oz a vydával ju za svoju (Volkov - Čaroděj ze smaragdového lesa). (Podobný prípad je Buratino, ale to v knihe nie je.)


Mám rada takéto knihy. Krátke texty a veľké farebné obrázky.
Texty sú usporiadané chronologicky; niekomu by možno vyhovovalo usporiadanie podľa "povolania". Opäť je tam veľa chronicky známych mien, ale nájdu sa mená, ktoré u nás nie sú také známe. Vlastne by sa dalo dostaviť viac kníh slávnych žien podľa povolania.
Čo ma irituje, je nesympatická obálka a český názov, v originále je iný.
Pripájam krátky zoznam podobných kníh, ktoré vyšli v nemčine:
E.Sandman, E.Römer - Heldinnen. 45 Vorbilder fürs Leben
P.Bachman - Frauenpower made in Europe. Große europäische Frauen im Porträt
M.Schad - Frauen, die die Welt bewegten
C.Lanfranconi, A.Meiners - Kluge Geschäftsfrauen - o obchodníčkach
A.Kerckhoff - Heilende Frauen - o liečiteľkách
S.Bollmann - Frauen, die schreiben, leben gefährlich - o spisovateľkách
L.Berg-Ehlers - Brerühmte Kinderbuchautorinnen und ihre Heldinnen und Helden - o autorkách kníh pre deti
T.Schie - Wo Frauen ihre Bücher schreiben
S.Frank - Rosenliebhaberinnen
S.Bollmann - Briefe liebe ich, für Briefe lebe ich. Frauenbriefe aus fünf Jahrhunderten

Trochu sklamanie. Chápem, že písať o Jane Austen si vyžaduje odvahu a fantáziu, ale skákanie z roka 1796 do 1809 a späť a zas inam ma rušilo. Tiež mi vadilo, že sa autorka sústredila len na Jane, hoci tá veľmi vnímala svoje okolie, čo narušilo aj pochopenie niektorých súvislostí; hovorím o bratovi Jane Austen, ktorého sa rodičia vzdali, aby si ho mohli adoptovať bohatí príbuzní.


Kniha by sa skôr mala volať Prírodovedné prípady Sherlocka Holmesa. Nesedelo mi, že Sherlock Holmes a Watson majú vyše sto rokov (túto recesiu, humor či čo som nepochopila) a že príbehy nepíše dr. Watson. Inak boli poviedky ok.


Stručný prehľad humoru v literatúre s ukážkami diel a obrázkami.
Čo ma zarazilo, v kapitole Návštevou u nejbližších sousedů chýbajú zástupcovia slovenskej literatúry. Keď už autor nespomenul Gavloviča alebo komédie našich dramatikov (napr. Ján Chalupka - Kocúrkovo, Palárik - Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Urbánek, Jozef Hollý - Kubo, Stodola, Barč-Ivan, Feldek - Horor v horárni), mohol spomenúť napr. poviedky Jesenského, humoresky a apokryfy Petra Karvaša alebo naše legendy Lasica&Satinský a Stanislav Štepka a jeho RND. Zo súčasnej literatúry by som ešte odporučila Láska a smrť na Vianoce od Hvoreckého v knihe Naum.

Výcuc z kníh o 40-tych až 90-tych rokov. Komentáre sú niekedy zábavné.


To nevymyslíš, to je život.
Nemá zmysel riešiť, či sa autor inšpiroval svojimi zážitkami alebo si niečo požičal. Každopádne číta sa to dobre a postavy sú uveriteľné. Zároveň ponúka kniha nenapadný stručný pohľad do maďarských dejín. Predovšetkým kapitola O úzkosti a vzpouře by sa mala v Maďarsku čítať namiesto večerníčka, aby si spomenuli.
Uvádzam z nej pár viet.
Tĕžko bych vám dokázal vypovědet, jak strašně jsme [rok 1956] nenáviděli Rusy! [...] Rusové jsou imperiální mocností dneška a že se ve svých koloniích chovají velmi odporně: nestačí jim, že místní obyvatelstvo okrádají a poroučejí mu, ještě po něm vyžadují, aby je milovalo.
[...] Občané velkých statů si většinou myslí, že vítězství trvá navěky; Maďaři spoléhají na úpadek moci, na nevyhnutelný pád vítĕzů a opětovné vzkříšení poražených. Proto si skoro nikdo z nás nedokázal představit, že by u nás Rusové zůstali natrvalo: jedinou otázkou bylo, kdy odjedou a jak. Krátce řečeno, nenáviděli jsme Rusy příliš sebejistě a příliš netrpělivě.


(SPOILER) Je ťažké o hrôzach čítať, nieto ich ešte prežiť.
Detail č. 1: Prečo autorka v celej knihe používa meno Viola, keď ho začala používať až po vojne?
Detail č. 2: Autorka spomína, že jej brat sa v Bratislave učil bojové umenie, ktoré vymyslel žid - ide o krav magu Imricha Lichtenfelda. Používa ho izraelská armada.
Detail č. 3: Človek by si podľa fotiek myslel, že všetci väzni v koncentračných táboroch nosili pruhované oblečky. Nie je to tak; nosil, čo vyfasovali. Autorka vyfasovala dlhé večerné šaty!


Konečne som naďabila na knihu, ktorá aspoň trochu pomôže učiteľom žiakov s ADHD, napr. aké správanie ignorovať, aké povzbudzovať, ako by mala prebiehať vyučovacia hodina, ako vytvoriť týmto žiakom vhodné prostredie a pod. Opäť autorka využila anketu pre učiteľov žiakov s ADHD. Na konci knihy sú zase prílohy, napr. záznam o charakteristike žiaka, dotazník učiteľa o žiakovi, dohody o vzorcoch správania ai.


Kniha je o ADHD z pohľadu a pre rodičov. Autorka vychádza aj z ankety, ktorú robila s rodičmi detí s ADHD. Veľmi ma prekvapilo, koľko terapií a programov vraj existuje na Slovensku pre deti s ADHD. Prínosné sú prílohy, napr. Dotazník pre rodičov na identifikáciu ťažkostí a problémov dieťaťa.

Mne sa rozhovory páčili, nájdete v nich veľa tipov na čítanie a tiež sa dozviete veľa o živote a tvorbe slovenských spisovateľov beletrie, poézie, populárno-náučnej literatúry i kritikov. Rozhovorov je 48.


Musím skonštatovať, že na rozdiel od Rozhovorov po rokoch ma tieto rozhovory nebavili. Asi to bude aj poplatnosťou dobe.


Zaujímalo by ma, ako tie rozhovory autor realizoval, (bez internetu) poznal adresy i životopisy autorov, ich diela, aj tie, ktoré ani nie sú preložené, kto mu tlmočil/prekladal, ako dlho čakal na cestovné doložky a pod.
V rozhovoroch sú témy detstvo autorov, vplyv života na dielo alebo či literatúra môže zmeniť svet.
Aj keď veľa čítam, musela som skonštatovať, že pár autorov, hlavne slovanských, nepoznám.


Podľa mňa by stačilo aj o 100 strán menej a keby boli kapitoly kratšie, čítala by sa kniha ľahšie. Je to taká depresívna slovenská literatúra, vlastne realita, kde je život ťažký vojna-nevojna.
Trojdielny seriál sa volá Biela voči oblohe.
