NemmamSlov
komentáře u knih

Nie som si istý, aký bol skutočný zámer Davida Daya, avšak po prečítaní Hobita, Silmarillionu a Pána prsteňov táto kniha neprináša nič nové.
Ide o abecedný zoznam tvorov, postáv a predmetov s magickým potenciálom. Množstvo informácií sa opakuje, a tak som mal občas pocit, že kniha mi nič nedáva. Niektoré postavy sú uvedené viackrát, najmä tie, ktoré si v Tolkienovom svete časom osvojili viacero mien. Naopak, mnoho postáv chýba, alebo je im venovaný len minimálny popis.
Uvedomujem si, že ide o staršiu knihu a autor sa vtedy snažil objasniť určité veci, avšak dnes existuje množstvo doplnkových kníh, ako napríklad Hurínové deti, Pád Gondolinu, Nedokončené príbehy a mnoho ďalších. Fanúšik Tolkiena má k dispozícii bohatý výber zdrojov, kde si môže doplniť informácie, a preto som knihu ohodnotil tak, ako som ju ohodnotil. Odporúčam skôr novšie diela napísané Christopherom Tolkienom.


Dá sa povedať, že zatiaľ najslabšia a najkratšia časť Báthoryho série. Mám pocit, akoby sa autor pripravoval na veľké finále.
V tejto knihe sa vraciame na Slovensko, kde kapitán hľadá svojho syna, ktorý sa pridal k lúpežnej bande, no už sú za ich výtržnosti hľadaní uhorskou mocou. Samozrejme, všetko nejde podľa plánu a kapitán je už unavený po dlhom putovaní a nechce sa viac zapájať do vojny, ktorá sa už dostala na územie Slovenska. No či chce, alebo nechce, bojovať musí. Na scénu sa vracajú starí nepriatelia a Báthory je v očiach Osmanskej vlády dosť nepríjemný nepriateľ, ktorého by najradšej videli mŕtveho. Ostatné príbehy boli dosť poznačené magickými činmi a nechýba to ani tu, keď zemianka Juliana prezrádza svoje tajomstvá na svojom dvore. Uvidíme, čo prinesie posledná časť.


V dávnych časoch som túto knihu čítal, avšak už si nepamätám prečo, ale v polovici som ju odložil a nedočítal. Rozhodol som sa jej dať opätovnú šancu a som spokojný. Úvodné časti obsahujú pomerne nudné pasáže, no hneď ako sa peklo dostane na Zem, zápletka sa stáva zaujímavejšou. Nie je vhodná pre čitateľov, ktorým prekáža vysoká miera násilia. Autor sa s tým nemazná a umierajú aj deti, čo je v tomto svete bohužiaľ pochopiteľné.
Martin Moudrý píše zaujímavé knihy a do povedomia sa dostal v čase pôsobenia Jiřího Kulhánka. Mnohí ľudia porovnávajú jeho diela s Kulhánkom, čo logicky vedie k nižším hodnoteniam, avšak kvalitatívne Moudryho knihy vôbec nie sú zlé. Pri Iustusovi som zaznamenal drobné nedostatky, no celkový dojem bol dobrý.
V tejto knihe sa stretávame s Ondrom, ktorý vedie obyčajný, nudný život, až kým sa mu do rúk nedostane kniha, ktorá mu obráti život naruby. Stane sa nesmrteľným a prakticky nezastaviteľným. Už na začiatku som sa zamýšľal nad tým, kam sa dej bude uberať, ale záver ma prekvapil. Vyžaduje si to len trochu trpezlivosti, kniha je predsa len trochu rozsiahlejšia.


Posledný hrdina nie je typickou Pratchettovovou knihou. Obsahuje mnoho postáv, je rozsiahlejšia formátom, má mnoho ilustrácií a príbehovo je o niečo kratšia, možno ako kniha Erik.
Príbeh sa začína barbarom Cohenom, ktorý so svojou družinou má jasný cieľ: pomstiť sa bohom. Táto skupina dôchodcov mnohokrát preukázala svoju statočnosť a každý ich čin sa zapísal do dejín Plochozeme. Cestujú mrazivou krajinou až na samotnú horu bohov, kde chcú vykonať svoju pomstu.
Patricij si, samozrejme, nemôže dovoliť rozhnevať bohov, a preto posiela Karotku, Mrakoplaša a vedca Leonarda, aby tomu zabránili. Leonardo vymyslí Ankh-Morporský vesmírny program, v ktorom využívajú aj mágov z univerzity a prvýkrát sa dobrovoľne pripája svetoznámy mág Mrakoplaš, ktorý navštívil každý kontinent na Plochozemi. Preto nemôže vynechať tohto dobrodružstva a bude jedným z prvých, ktorý vstúpi na Mesiac.


Keby mi niekto zo zahraničia povedal, že sa chce presťahovať na Slovensko v tejto dobe, tak by som si ho pomýlil za blázna.
Autorka popisuje v knihe svoje zážitky a politické poznatky zo Slovenska. Absolútne som netušil, kam knihu zaradiť, ale je to druh knihy, kde sa chce človek pochváliť svojimi poznatkami, no nič extra netreba očakávať. Dostal som ju ako dar a myslel som si, že to bude o niečom inom. Politické veci sú tam rozobraté len podrobne; ak sa človek venuje témam politiky, tak sa viac-menej nič nové nedozvie. Najzaujímavejšie boli zážitky autorky. Páčil sa mi jej pohľad na Slovensko. Vždy hľadala na Slovensku to pozitívne, aj keď písala o tých tmavých dejinách krajiny.


Kniha z edície Civilizácia je mimoriadne vydarená. Rád čítam o svetovej politike a pána Fukuyama v nej výborne zhrnul politickú situáciu v západnom svete a vysvetlil vplyv rôznych skupín a národov na svetové dianie. Pripomína mi to knihu od pána Snydera, Cesta do neslobody. Obidve knihy sa venujú mnohým spoločným témam.
Nie je to náročné čítanie, preto by som ju odporučil každému, kto sa chce oboznámiť s medzinárodnými vzťahmi.


Kniha ma celkom prekvapila. Dej je rozdelený do troch prepojených častí. Prvá časť bola menej pútavá a vyžadovala si od čitateľa väčšiu pozornosť pri orientácii v príbehu. Prekvapilo ma, že cestovanie časom v tomto príbehu nebolo také jednoduché, ako som si predstavoval. Hlavnou postavou je spisovateľ H. G. Wells, ktorý pomáha ľuďom riešiť ich problémy, pričom tí verili, že ich cestovanie časom vyrieši. Wells, ako autor Stroja času, bol v tej dobe veľmi populárny, čo vyvolalo veľký záujem o túto tému.
Celkovo som s knihou spokojný. Ak vám vyhovuje štýl písania podobný Sherlockovi Holmesovi a nevadí vám prostredie anglickej priemyselnej revolúcie, táto kniha je pre vás. Netreba očakávať prelomové cestovanie časom ako v románe Stroj času, hoci záver knihy bol prekvapivý a potešil aj fanúšikov sci-fi. Je mi ľúto, že ďalšie knihy Viktoriánskej trilógie neboli preložené.


Mnohí sa usilujú pochopiť správanie Ruska, najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine. Konflikt medzi oboma krajinami má dlhú históriu, nezabúdajme na anexiu Krymu a boje na Donbase. S nadšením čítam knihy o svetovej politike, a tak mám už určitý prehľad o situácii. Veľmi ma mrzí, že sa v 21. storočí musia problémy riešiť vojenskou cestou, no od ruskej vlády sa nič iné ani očakávať nedalo.
Kniha ponúka stručný prehľad dejín Ruska od mongolskej nadvlády cez Sovietsky zväz až po súčasnosť. Rusko bolo neustále postihované katastrofami, ktoré takmer vždy viedli k radikálnej zmene mocenských pomerov. Rusko prešlo obrovskými zmenami, pri ktorých takmer vždy pretiekli rieky krvi. Je to krajina poznačená veľkým utrpením.
Ak túžite po stručnom prehľade dejín Ruska, táto kniha je pre vás ideálna.


Som milo prekvapený. Mierne som sa obával rozsahu knihy, pretože pri tomto autorovi je potrebná opatrnosť, a rozsiahlejšie diela podľa mojich skúseností nebývajú vždy dobre ukončené. Pri Daemonice sa autor dosť zamotal, hoci sa očakávala tretia časť, ktorá však nikdy nevznikla.
Krivé ostrie je však iný prípad. Mám rád trpaslíkov, najmä ak sú drzí, drsní a pijú veľké množstvo piva. V tejto knihe je všetko v správnom pomere a dokonca mi je nášho ľudského hrdinu Jeníka trochu ľúto. Zapája sa do skupiny trpaslíkov, ktorá pomáha zachrániť kráľovstvo pred zákernými intrigami. Prostredie kráľovstva je výborne spracované a nepriateľ kráľovstva je skvele vykreslený, pričom mu nechýba veľké množstvo zákernosti.
Ak ste od tohto autora nič nečítali, odporúčam začať práve touto knihou.


Pravdupovediac, očakával som trochu iný obsah. Autorka predstavuje rôzne národné jedlá, niektoré pomaly upadajúce do zabudnutia, iné zas celosvetovo známe, ako napríklad ramen či pizza.
Kniha sa venuje známym kuchyniam Francúzska, Španielska, Talianska, Turecka, Mexika a Japonska. Možno som mal začať prvou knihou, pretože táto mi príliš nesadla. Pôsobila skôr ako kulinársky cestopis. Prekvapilo ma, že francúzska kuchyňa sa sústreďuje prevažne na vývary a iné tradičné jedlá sú spomenuté len okrajovo, hoci Francúzsko ich má podľa môjho názoru až, až. Zmeny v kuchyniach v 20. a 21. storočí sú prirodzenou súčasťou vývoja národov a globalizácia prispieva k šíreniu rôznych chutí a ich prelínaniu. Od knihy som očakával hlbšie historické súvislosti. Najzaujímavejšie pre mňa boli kapitoly o talianskej a japonskej kuchyni, ktoré mám rád a rád som sa o nich dozvedel niečo nové.
Je to jedna zo slabších kníh v edícii Civilizácia.


Za mňa fajn. Autor síce zvyčajne píše úplne iný žáner než je kniha 101 minút, ale aj tento príbeh sa mu vydaril. Od neho som naposledy čítal Rychlopalbu a už tá sa odlišovala od jeho bežných kníh.
Nie je to síce Asfalt, Holomráz, alebo Aktívne kovy, ale je to príbeh hasičského zboru, ktorý čelí nečakanej situácii v pražskom metre. Kniha má pomalší rozbeh a nič prehnané sa v nej nedeje. Je to skôr opis práce hasičov a záchranárov, čo je náročné podať tak, aby to zaujalo čitateľa. Fanúšik tohto typu thrilleru si pravdepodobne radšej pozrie seriál ako je 9-1-1, alebo Chicago Fire.


Ak by peklo zamrzlo, pravdepodobne by sa podobalo na Pluto. Znova som pociťoval túžbu po vojenskej sci-fi literatúre, a tak som si vybral Bartošových Žoldnierov. V konečnom dôsledku som nebol vôbec sklamaný. Možno chýbal vojenský humor, kde sa vojaci navzájom doberajú, ale nahradil ho celkom zaujímavý mimozemský druh. Konečne niečo originálne. Prostredie malo trochu hororový nádych. Osobne vo mne vzbudzuje väčší strach mimozemský život než akýkoľvek horor s duchmi, preto som občas pociťoval napätie, aj keď si človek uvedomuje, že ide o sci-fi. Bartoš sily celkom vyrovnal. Technologicky bola každá rasa výnimočná v niečom inom a na dobu, kedy bola kniha napísaná, bola aj AI technológia prepracovaná. Knihe nemám čo vytknúť. Obľubujem vojenskú sci-fi, preto dávam takéto pozitívne hodnotenie.


"Moje máma říkala, že všichni kluci tajně nosí ve spodkách ochočeného mala, a když s nimi holka zůstane sama, tak ho vypustí."
Ak by Lord Voldemort založil školu, pravdepodobne by vyzerala podobne ako v tomto príbehu. Výborná kniha, ktorá splnila všetky moje očakávania. Temný príbeh nás vťahuje priamo do školských lavíc, pričom zaujímavosťou je, že škola sa vás snaží zabiť. Naomi Novik vytvorila svet rozdelený do čarodejníckych enkláv, ktoré musia spoločne bojovať proti rôznym netvorom. Svet sa podobá Rokfortu, avšak čarovanie funguje na inom princípe. Každý čarodejník má svoj druh mágie a hlavná hrdinka, ktorej bolo predpovedané, že sa stane mocnou temnou čarodejnicou, to nemá ľahké. Galadriel, hlavná hrdinka, sa snaží bojovať proti tomuto proroctvu a hľadá spôsoby, ako ho zvrátiť. Jej sympatie som si získal až v polovici príbehu, pretože jej správanie dokáže niekedy vytočiť. Knihu vrelo odporúčam.


Nebudem klamať. Bol som relatívne dosť sklamaný. Očakával som niečo iné. Čakal som, že sa dozviem niečo o vesmírnom súperení medzi ZSSR a USA, ale ohľadom tejto témy som dostal strašne málo. Čakal som, že sa autor zameria aj na aktuálnu situáciu vesmírneho výskumu, ktorý podporujú Elon Musk a Jeff Bezos. Je pravda, že o projektoch Jeffa Bezosa sa tu trochu diskutuje, za čo som bol aj vďačný, lebo o jeho plánoch som vedel strašne málo a svoju pozornosť na internete som venoval skôr spoločnosti SpaceX.
O čom je táto kniha? Píše sa tu hlavne o ľuďoch, ktorí ovplyvnili velikánov ako sú Musk, Bezos, či Wernher von Braun. Píše sa mnoho aj o konšpiračných teóriách a ich ľahkom šírení medzi publikom. Píše sa o projektoch, ktoré sú momentálne aktuálne. Škoda, že sa autor nezameral na zaujímavejšie témy vesmírnych síl, kniha by bola oveľa lepšia.


Syndikát je kniha, ktorá sa odlišuje od iných Kotletových kníh. Tento príbeh je realistický a zaoberá sa aktuálnou témou umelej inteligencie. Je to výborná kniha, s ktorou som maximálne spokojný. V porovnaní so Sudetou je výrazne lepší. Autor dokázal napísať knihu na vážnu tému, a nie len bežnú zábavnú literatúru.
Dej sa točí okolo dvoch podnikateľov, ktorí úspešne prevádzkujú firmu zameranú na poľnohospodárske drony. Komplikácie nastanú, keď im ukradnú úspory určené na projekt. Ich snaha o objasnenie situácie ich však privedie do nebezpečných okolností.
Obsahuje prvky ako smrť, sex a humor v štýle Kotletu, avšak v miernom rozsahu. Príbeh je napínavý a vyhýba sa prehnanej technickej terminológii.


Keby sa knihy predávali len vďaka obálke, táto by prekonávala rekordy. Hotová krása pre oko. Modrá kombinácia s červenou neskutočne ladí. Len vďaka obálke som si ju v kníhkupectve všimol.
Príbeh nebol až taký legendárny ako vizuálna stránka knihy, no nebol zlý. Je to skôr pre dievčenské publikum, keďže sa hrá skôr na romantickú notu. Avšak aj ja som si našiel svoje. Mám rád také jednoduché čítanie, kde by veľa ľudí povedalo, že sa nedeje nič. Kiela je knihovníčka, ktorá uteká z mesta, pretože nastáva prevrat a nie je tam bezpečne. Vezme si so sebou kopu kníh a svojho botanického kamaráta. Vracia sa domov, no už to tam nespoznáva a príbeh je o tom, ako sa znova musí usadiť na ďalekom ostrove, ktorý má svoje vlastné problémy. Kiela a jej kúzelné knihy pomáhajú občanom ostrova, za čo jej obyvatelia preukazujú obrovskú vďaku. Veľa akcie sa človek nedočká, no je tu pár pasáží, kde sa situácia vyostruje.


"Musel bych na tom být fak hodné blbě, abych nedokázal vybíliť hospodu."
Znova sa stretávam so Strašiakom, tentoraz vo svete dosť podobnom Mad Maxovi. Krajina po atómovej katastrofe je skoro samá púšť a obývajú ju nové živočíšne druhy, ktoré vďaka rádioaktívnemu žiareniu zmutovali. Zvyšok ľudí prežíva v kolóniách, kde sa snažia spoločne vybudovať novú civilizáciu. Strašiak patrí do nesmrteľnej partie, preto od poslednej knihy, ktorú som čítal, je tak obrovský časový skok. Nebol by to ideálny koniec sveta, keby sa nezačali objavovať rôzne sekty a hnutia, ktoré napomáhajú k tomu neblahému koncu.
Kniha, Do pekla a späť, sa mi páčila viac. Strašiak sa mi zdal akčnejší. Aj tu dostával obrovské množstvo priestoru, no mal som pocit, že ťahá za kratší koniec a neustále ho musí niekto zachraňovať. Prostredie bolo výborné. Celkom anarchistické, s nádejou obnovenia civilizácie.


Atalanta je výborný príbeh. Autorke sa vydarilo prepracovať mytologický príbeh Atalanty. Grécka mytológia ma obzvlášť zaujíma, a zatiaľ som sa jej venoval len na strednej škole, tak je čas sa do toho pustiť znova.
Atalantu nechali ako batoľa v lese, kde sa o ňu potom starala medvedica. Neskôr si ju do opatery vzala samotná bohyňa Artemis. Hrdinka bola celý čas vychovávaná v lese s nymfami a lesný život jej svedčil, no ako náhle stretla v lese lovca, do ktorého sa nepatrne zamilovala, zistila, že do toho sveta nepatrí. Artemis posiela Atalantu na hrdinskú výpravu, ktorej sa zúčastní aj Herakles. Mala to ťažké medzi hrdinami ako jediná žena a prenasleduje ju ešte aj proroctvo, ktoré ju varuje, aby sa nikdy nevydávala.
Hrdinka má veľa zvláštnych schopností. Je neuveriteľná v behu. Žiaden z bohov jej nedokáže konkurovať a podarí sa to len jednému mužovi. Vynikajúco ovláda prácu s lukom. Vždy sa vie trafiť do slabého miesta a myslím si, že keby vtedy žil Achilles, tak by mu vedela trafiť pätu. Achilles žil, len bol ešte ako batoľa, taký menší dodatok. :)


Trpaslíci na mori? Prečo nie? Druhý príbeh odvážnych trpaslíkov. Mungo znova pobavil. Gnóm, ktorý sa neustále maskuje za trpaslíka, no každý vie, že ním nie je. Durhama nebavilo kráľovať svojmu kráľovstvu a pridal sa k tejto nebojácnej partii ako kartograf, hoci ho v knihe tentokrát moc nevidieť. Vstupuje aj nová postava elfa, ktorý prináša svoj príbeh do deja.
Trpaslíci sa opäť vrhajú do nebezpečenstva, aby získali mocný artefakt. Musia vyplávať na šíre more, čo pre trpaslíkov nie je príjemné, no partia to zvláda na jednotku. Príbeh plný mágie, smrti, humoru a hlavne trpaslíkov a Munga, len tie sliepky nejako chýbali. Mám rád túto fúzatú partiu a teším sa na tretí diel.


Politická situácia na Slovensku je veľmi zlá a je pravdou, že o Robertovi Ficovi som už čítal niekoľko kníh, ako sú Vlastnou hlavou 1, 2 od Vagoviča a Fico: Posadnutý mocou od Bárdyho.
Táto kniha sa viac-menej venuje poslednému volebnému obdobiu najdlhšie vládnucemu premiérovi na Slovensku. Páči sa mi, že kniha nie je až taká útočná a skôr sa venuje upokojeniu vášní a triezvemu riešeniu problémov. Knihu som si nechcel ani kupovať, keďže o Ficovi som už nechcel nič viac čítať, no daná situácia ma donútila po tejto knihe siahnuť. Veľa vecí som si znova v hlave prebral a prehodnotil, čo som rád, a preto by som ju odporučil každému, kto je z dnešnej situácie trochu zúfalý. Netreba zúfať, ale dúfať. :)
