Majto
komentáře u knih
Pan Pip
Lloyd Jones
Najskôr som sa predzásobil knihami z Odeonu, teraz ich začínam postupne čítať.
Pri tejto som zažil viacnásobné prekvapenie. Najskôr z úvodu, keď mi bolo divné, že v tejto edícii vyšla kniha pre mládež, potom keď sa v jednom okamihu zlomila do krutosti reálneho sveta vo vojnových časoch. Síce mi niektoré časti pripadali nezáživné, no na druhú stranu to vyvažuje zbytok knihy. Zvláštna, zvláštne dobrá kniha.
Domov na konci světa
Michael Cunningham
Skúsil som ďalšiu Odeonku a vôbec to neľutujem, hoci spočiatku mi chvíľu trvalo položiť sa do deja a nechať sa niesť svetom ponúknutým autorom. No postupne to šlo stále lepšie a hoci sa aj neskôr našli miesta, ktoré ma vypľuli von, vždy som sa napokon vrátil. Aj keď som na prvý pokus úplne neodpadol nadšením, som si istý, že knihy tohoto autora budem vyhľadávať, bo mi jeho štýl písania chutí po Irvingovi zbavený bizarnosti a absurdity.
Dokonalý policajný štát
Geoffrey Cain
Je desivé čítať túto knihu a uvedomovať si, že Orwellove fantázie sa zhmotňujú v dnešnom svete. Možno zatiaľ len v niektorých vyčlenených územiach, no je otázka času, kým sa naši tajtrlíci rozhodnú nasledovať čínske vzory.
Kniha samotná je fajn, dobre napísaná, no nemôžem sa ubrániť dojmu, že keby ju napísal napríklad Tím Marshall, bavila by ma o trochu viac.
Piešťanská spojka
Peter Adamecký
Po dlhom čase slovenský thriller, ktorý ma bavil. Trochu mi to pripomínalo Karikove V tieni mafie, čomu sa pri podobnej téme asi ani nedá vyhnúť, no Piešťanská spojka obstojí aj samostatne. Už aj ľutujem, že som po nej siahol až teraz, hoci doma ju mám 2-3 roky. Vážne príjemné prekvapenie.
Bůh ví
Joseph Heller
Táto kniha vo mne zanechala zmiešané dojmy. Na jednej strane som sa dobre bavil, na druhej má postupne deptala repetitívnosť istých časti. Autorovi sa podarilo oživiť "božstvo" v jeho ľudskej podobe so všetkým čo k tomu patrí. Možno práve aj to motanie sa v kruhu. Možno som len ja čítal v zlom období a rozpoložení.
Puklina
Doris Lessing
Zdieľam názory väčšiny komentujúcich. Zaujímavý nápad pochovaný formou. Zobral som si knihu do nemocnice v očakávaní skvelého zážitku a dočítal ju len preto, že som nemal nič iné na čítanie.
Domofón
Zygmunt Miłoszewski
Ja som spokojný. Spočiatku mi síce niekoľko strán a chvíľ trvalo, kým som sa dostal na rovnakú vlnovú dĺžku ako kniha samotná, no potom už to pekne odsýpalo, strany mizli, scény sa prelievali jedna do druhej... Sú tu síce nejaké nedostatky, no tie sa asi nájdu v takmer každej knihe. Celkovému dojmu to u mňa ale nejak extra neuškodilo.
Šepot z lesa
Kateřina Surmanová
Toto miesto je úplne skvelé (DK). Človek sa tu dozvie o množstve autorov a kníh, ku ktorým by sa normálne nedostal a čítať všetky anotácie je dnes skrátka nemožné. Tak som tu kdesi narazil na meno tejto dámy a okúsil jej prvotinu.
Priznávam, že veľmi milo prekvapila. Skvelý štýl, bohatý jazyk, parádne dialógy, ani dej nebol úplne márny. Jediné, čo mi nesadlo, bolo to ukončenie. Čítam, bavím sa, som zvedavý čo príde a zrazu otočím stranu a nič. Koniec. Škoda.
Inak, čo sa týka podobnosti s inými autormi, mne to skôr spočiatku evokovalo Tanu French (V lesích, no oveľa lepšie spracovanie), podrobnejšie popisy Stiga Larssona, atmosféra možno aj Kariku (od Kinga som nič nečítal minimálne 30 rokov, tak nedokážem posúdiť), no dosť mi to pripomínalo aj Prokletý kraj od Klevisovej, ale nejak mi to nevadilo.
Už mám ďaľšiu knihu, tak som na ňu zvedavý, čo mi ponúkne
Mr. Vertigo
Paul Auster
Tvorba Paula Austra, pokus číslo 3 a opäť zásah na moje vnemy. Autor píše štýlom, ktorý mi zatiaľ vyhovuje, vyvoláva obrazy, zabáva ma, skrátka si užívam pohyb jeho svetmi aké jedno, či po zemi, kúsok nad ňou, či v podsvetí. Teším sa na ďalšie cesty jeho svetom.
Nejsem Rus
Michail Ševeljov (p)
Kniha, ktorú som kúpil už dávno, no krátko na to mi zapadla na miesto s takmer nulovou dostupnosťou, po čase i do zabudnutia. Objavil som ju, keď sme sa pred mesiacom sťahovali a dostala svoju šancu.
Priznávam, že na to, že som od nej veľa nečakal, dostal som viac ako dobrý zážitok. Autorov štýl písania sa mi pozdáva a vôbec by nevadilo, keby táto novela dostala rozsah románu. Myslím, že v súčasnosti by si ju mali prečítať všetci ľudia, aby si utriedili názory aj na základe iného pohľadu na veci ako je bežne prezentovaný.
Most
Iain Banks
Uff... Druhý kontakt s tvorbou autora ma teda pekne potrápil. Ak sa mi Vosí továrna zdala čudná až šialená, Most mi ukázal, že sa to dá posunúť aj o kúsok viac mimo normál. Dej rozhodený do množstva rovín, ktoré sa občas letmo prekryjú, no aj tak pôsobia nesúrodo (asi najviac ma vytrápili časti s barbarským bojovníkom, tam mi vždy chvíľu trvalo, kým som pochytal jazyk, no potom som sa už zabával). Nedávam síce nejak extrémne vysoké hodnotenie, ale som si istý, že túto knihu ešte isto zoberiem do rúk a pokúsim sa do nej preniknúť hlbšie.
Spirála
Kodži Suzuki
Neviem no, ale zdá sa mi, že sa pridávam do skupinky čitateľov, ktorých druhý diel tejto trilógie skôr nadchol, ako sklamal. Pozdáva sa mi, akými smermi sa autor v rozvíjaní pôvodného príbehu vydal a musím priznať, že sa mi Spirála pozdáva viac ako Kruh. Vôbec pri tom neriešim, či sú jeho "vedecké" údaje a postupy uveriteľné a založené na realite, bo v rámci deja samotného je ich uveriteľnosť absolútne nepodstatná (pre mňa určite a v podstate nechápem, ako si čítaním "beletrie" môžu oddýchnuť ľudia, ktorí sú pevne upätí na fakty a všetko, čo vybočuje im dokáže kaziť dojmy z čítania). Pod dojmom spomenutých myšlienkových pochodov autora som teraz zvedavý ako celá trilógia vyeskaluje v poslednej knihe, ktorá už leží v "čakárni".
Místo pro tajnosti
Tana French
Opäť raz skvelý zážitok z exkurzie do sveta štidentského. Už plne navyknutý na štýl písania a formu, ktorú autorka svojim knihám dáva, som si plne mohol vychutnať dej a všetko ostatné. Aj tu na niekoľko momentov dej stratil tempo a v úplnom bezvetrí okamih čakal na vzdušné víry, no nezdalo sa mi to až tak drastické. Rozuzlenie som si síce tipol správne ešte hodný kus pred koncom, no nebránilo mi to prežiť si to v príbehu. Hoci ani touto knihou autorka neprekonala moju obľúbenú "Na věrnosti", no zaostáva za ňou len malý kúsok.
Bezosudovosť
Imre Kertész
Zvláštna kniha. Veľmi. Spočiatku mi prekážalo s akým odstupom bol príbeh podávaný. Až neskôr mi došlo, že to bol obranný reflex, ktorý bránil skoro ešte detskú myseľ pred náporom krutej reality. Hľadať na všetkých a na všetkom to dobré, hľadať spôsoby ako prežiť aj nasledujúci deň.
S hviezdami šetrím na ďalšie čítania, ktoré isto prídu.
Manžela jsem nezabila
Liou Čen-jün
Pomerne zvláštna kniha. Spočiatku vtipná, no postupne (podobne ako u mnohých prispievateľoch predo mnou) ma začalo ubíjať nekonečné opakovanie tých istých faktov. Každopádne ale skôr prevládajú pozitívne dojmy, aj keď asi ešte budem musieť preniknúť hlbšie do tajov ázijskej literatúry, aby som si podobné romány dokázal naplno vychutnať.
U jídla se nemluví
Vlastimil Třešňák
Musím priznať, že do tejto knihy som šiel úplne bez očakávania a nakoniec som dostal darom množstvo živých obrázkov minulosti a ich príbehov. Žiaľ, tradičný neduh kníh poviedok neobišiel ani túto, no ako celok sa mi pozdáva.
Vánoční zpověď
Martin Goffa
No. Na jednej strane som si čítanie vcelku užil, ale na druhej som nejak pretrpel aj zopár nezáživných častí. Nebavili ma napr. telefonáty s úžerníkmi (stále ten istý scenár), ale aj opis stávkových podvodov. Na prvé ochutnanie vcelku úspech, tak isto skúsim aj ďaľšie kusy z autorovej ponuky.
Cela číslo 17
Dominik Dán
Áno. Touto ķnihou definitívne radím Dominika Dána do zoznamu obľúbených autorov. Hoci ma táto konkrétna kniha nesplnila viac ako niektoré z predošlých, čo som čítal, no absolútne mi vyhovuje štýl písania a rôznorodosť podôb, ktoré svojim knihám dáva. Ďalšie 3 už čakajú v poradí.
Kruh
Kodži Suzuki
Som na tom podobne ako mnohí prispievatelia predo mnou. Tiež som netušil, že film, ktorý som kedysi videl asi 3x v krátkom čase, je rimejkom nejakého japonského a už vôbec som netušil o knižnej podobe, ktorá to všetko začala. Náhody však fungujú a prednedávnom som objavil knihu. Tá však tiež nejaký ten rok čakala, kým ju otvorím a prekonám.
Po dočítaní som zostal mierne zmätený. Na jednej strane sa mi páči o dosť viac ako film, no miestami akoby strácala spád (svoj podiel na tom má aj hlavný antihrdina). Je písana strohým štýlom a vytvára zvláštnu atmosféru, no problémom je asi aj kultúrna odlišnosť. Rozmaznaný euro-americkou literatúrou som naslepo skočil do japonskej. Nevadí. Na ďalší pokus to môže byť iné. Druhý diel tiež zatiaľ zapadá prachom v polici a tretí mám v zameriavači.
Mami, mám tě ráda
William Saroyan
Prvý "väčší" formát od tohto autora je za mnou a po prvýkrát u mňa neprevládajú pozitívne dojmy. Formálne sa mi všetko pozdáva, no asi je celý príbeh zbytočne natiahnutý. Nevadí. Je ešte veľa kníh W. Saroyana, ktoré som nečítal a na ktoré sa teším.